Hru som nehrávala. Keď, tak ešte starú verziu, kde bol perzský princ blonďák a ovládala som ho šípkami na klávesnici. O tejto novej neviem prakticky nič, a preto ma to stavalo do pozície osoby, ktorá ide na film nepoznačená predlohou. Bola som veľmi zvedavá, ako to na mňa zapôsobí a predloha – nepredloha, Mike Newell film potopil na všetkých možných frontoch.
Začalo to absolútne šialenou úvodnou sekvenciou, počas ktorej nás vrhol do víru udalostí a ak by náhodou niekto nestíhal, Disney produkcia hovorí sama za seba- film v pravidelných intervaloch obsahoval tzv. vysvetľovacie pasáže, teda zhrnutie pre stupídne publikum. Občas musím rozmýšľať, či filmári len tak veľmi podceňujú divákov alebo naozaj existujú jedinci, ktorí nezvládnu základné logické myslenie aj pri takých predvídateľných kúskoch. Z včerajšej projekcie mi vychádza, že Mike Newell zrejme predpokladal to druhé a bolo to mimoriadne otravné. Ak by som mala zhrnúť, o čom film je, povedala by som, že sa v ňom skáče po strechách, Jake Gyllenhaal a Gemma Arterton sa naťahujú o dýku a všade je neúnosné množstvo piesku.
„Keď sme natáčali v Maroku, boli sme uprostred púšte, špinaví a zaprášení. Nie som schopný spočítať, koľkokrát sme si museli medzi zábermi vytierať piesok z očí, úst a uší, aby sme nepôsobili ako piesoční ľudia.“
Jake Gyllenhaal
Podľa správnosti a detailnejšie – princ Dastan (Gyllenhaal) s bratmi dobyjú mesto, ktoré má vyrábať zbrane pre nepriateľov Perzie. Princezná Tamina (Arterton) obvinenia odmieta a po smrti kráľa Perzie, z ktorej obvinia práve Dastana, utečie do púšte. Spoločne sa vyberú na miesto pohrebu kráľa, kde sa Dastan pomocou dýky, ktorá dokáže vrátiť čas chce pokúsiť presvedčiť svojho strýka (Kingsley), že za vraždou stojí nie on, ale jeho najstarší brat, ktorý túžil po korune. Medzitým ich v púšti naháňa pár osôb. Jedni preto, že na Dastanovu hlavu je vypísaná obrovská odmena, druhí preto, že mať zjazvených pseudobojovníkov v čiernych habitoch na koňoch je v podobnom filme jednoducho povinnosť.Skrátka a dobre, scenár je viac ako vykonštruovaný a doslova pozliepaný z fragmentov, ktoré si Newell požičal z iných (vydarenejších) filmov (Múmia, napr.). Navyše je pozliepaný čudne. Veľmi čudne. Niekto by namietal, že od podobných veľkofilmov netreba viac čakať, ale ak aj odstavím všetky mozgové bunky, ktoré mám, s vedomím, že idem na Bruckheimera, minimálny štandard by film stále mal spĺňať. Ak je slabý scenár, režisér sa mal postarať o to, aby aspoň príbeh plynul rovnomerne, ale okrem toho, že poriadny príbeh vlastne absentuje, všetko je akési zbesilé a nedotiahnuté. Film je akčný dostatočne, dokonca nad mieru, ale možno by pomohlo, ak by ubral v bitkách a postavy by zrazu dostaĺi priestor na normálne dialógy. Každopádne, keď už nič iné, Gyllenhaalovi som tie premety vo vzduchu verila.
Pokiaľ ide o obsadenie, tam nedošlo k výraznejším prešľapom. Jake Gyllenhaal je v kurze a podľa oblečenia bez rukávov strávil zjavne dostatočné množstvo času v posilňovni, len škoda, že pôsobil tak rozpačito. Akoby potreboval zaradiť do filmografie nejakú akčnú postavu. Nuž, Jake – check. Pozornosť na seba viac ťahala Gemma Arterton. Mladá Angličanka ešte nie je opozeraná a vo filme platila za peknú a emancipovanú, pričom prívlastok ukecaný jej (ale iba o chlp) ukradol Alfred Molina, ktorého jediná úloha bola behať po púšti a hláškovať. Miestami úspešne, miestami menej. Medzinárodne herecké zloženie, do ktorého sa zmestil aj Ben Kingsley, či Richard Coyle, je dnes bežným úkazom, preto trošku prekvapí, že komplet celé osadenstvo hovorí práve britským akcentom – nejde predsa o Pottera. Môže sa to javiť zvláštne, najmä v prípade Gyllenhaala, ale po pár minútach to funguje a treba povedať, že to vcelku ustál.
Akurát, že ja som neustála. Princ z Perzie predstavuje v mojom živote dve hodiny, ktoré mi už nikto nevráti a jediné pozitívum (okrem pár vydarených scén) bola presne trafená spoločnosť, s ktorou sme sa aspoň bavili. Bohužiaľ ale „preboha, to nemyslia vážne – mňa porazí“ spôsobom, a na naozaj vydarený letný film tak stále netrpezlivo čakám.