Blog z Thajska alias thajské dobrodružstvo pokračuje

Od môjho prvého zápisu sa zmenilo zopár vecí. Určite nie to, že by mi snáď prestali vadiť vysoké teploty, štiplavo-sladká chuť tunajších pokrmov a obrovská vlhkosť vzduchu. To ani zďaleka. Zmenilo sa však to, že som mala konečne možnosť pozrieť sa aj do vnútrozemia tejto slnečnej krajiny. A výsledok bol naozaj prekvapujúci.

Hneď na siedmy deň našej cesty sme sa rozhodli, že si ideme prezrieť aj vnútrozemie a vydáme sa do miest Krabi a Surat Thani severnejšie od ostrovov. Cesta loďou na pevninu bola naozaj zaujímavá. Náš spoj mal najprv hodinu a pol meškanie. Bola obrovská horúčava a tak sme sa s ľadovou vodou a čerstvými banánmi schovali pod strechu. Horšie však bolo, keď slnko preliala tropická búrka a všetci budúci spolucestujúci zmokli ako úbohé malé myšky. Samozrejme, že ja som bola ako vždy pripravená na všetko a zachránila som nás pred mokrou cestou skvelými červenými pršiplášťami Ostravar (prečo aj tu nepropagovať Ostravu, no nie?). Po ceste vhodnej pre silnejšie žalúdky sme sa konečne dostali do mesta Krabi. Mesto bolo po ostrove bez zavedenej dopravy tak trochu šok. Ani sme poriadne nevedeli kam sa obzrieť, všade bol ruch a kopa áut, minivanov a motoriek. Našťastie sme sa rýchlo zotavili a večer sme sa vybrali na večerné trhy s jedlom. Toľko exotických vôní a príchutí, ktoré sa nad trhoviskom vznášali v ťažkom vzdušnom opare ani nemôžem opísať. Možno bude za všetko hovoriť to, ako som sa po chilli vôni rozkašľala ako po slznom plyne.

Na ďalší deň našej cesty sme si požičali motorku a vybrali sme sa do národného parku asi 50 kilometrov od mesta. Obrovský kus prírody, ktorý nás uvítal, bol naozaj niečo. Azúrovo čisté prírodné jazierka, tropické stromy, hmyz najrôznejších farieb a veľkostí… to všetko nás absolútne ohúrilo. Spomínate si na vlhký vzduch v tropickom pavilóne v ZOO zmiešaný s rôznými pachmi a bzučaním much? Pridajte k tomu ešte poludňajšie žiariace slnko a ocitnete sa tam, kde sme boli my. Tento výlet bol nádherný. Po ceste späť do mesta sme sa zastavili na ovocnom trhu. Pôvodne sme mali v pláne kúpiť len čerstvý ananás a mango, ale keď sme vošli, vedeli sme, že si odnesieme viac. Stovky a tisícky čiernych očí na nás zrazu hľadeli akoby sme boli z iného vesmíru. Na pultoch mali trhovníci rozložené kopy krabov, chobotničiek, najrôznejšieho ovocia, ale aj zeleniny, akú sme v Európe nikdy nevideli. Z ovocia sme vybrali to najexotickejšie, červené chlpaté guličky neznámej chuti a vône. Neviem ju ani opísať, podobá sa „to“ na litchi, ale je to… niečo úplne iné ;-).

Po tomto skvelom dni sme sa rozhodli pohnúť sa ďalej z mesta a presunúť sa opäť na ostrov. Konkrétne na ostrov Koh Samui, kde sa nachádzame aj práve teraz. Čo povedať o ostrove? Každý návštevník si tu nájde svoje. Drahé rezorty na obrovských bielych plážach, batôžkárske izbičky uprostred mesta, prepichové reštaurácie, ale aj malé zastrčené thajské „žrádelny“. Mnoho turistov preleňoší celé dni pri mori popíjajúc ovocné koktejly a užívajúc si miestnu pohodovú atmosféru. My sme sa však rozhodli preskúmať všetky zaujímavosti, ktoré ostrov ponúka. Hneď po príchode sme si požičali motorku za smiešne peniaze (cca 80 korún na deň) a začali jazdiť krížom-krážom v snahe nájsť na ostrove to najlepšie. Ubytovali sme sa v malých drevených zruboch na pláži, kde sme si v prvý večer odpočinuli po ceste pri mori a mesiačiku. Hneď na ďalší deň sme sa vybrali na safari preskúmať najvyššie vodopády ostrova. Sú vysoké 30 metrov a tečie z nich absolútne priezračná voda. Je samozrejme potrebné odhliadnúť od ešte vyššej vlhkosti vzduchu a vyššej teploty, akú sme zažili kedykoľvek predtým. Pohľad na vodopády však stojí za akúkoľvek námahu. Okolo padajúcej vody sa rozprestierajú milióny zelených rastliniek a majestátnych tmavých skál. Keď sme si užili a pofotili všetky výhľady, išli sme sa pozrieť na sloníky o niečo nižšie v oblasti národného parku. Slony tu chodia po ceste tak blízko vás, že sa vás môžu dotknúť. Vravím môžu. Presne toto sa mi stalo. Jedno malé sloníča bolo také povestne thajsky priateľské, že ma pri fotení dokonca pozdravilo tým, že mi tleslo chobotom o ruku. Bol to skvelý zážitok. Pozreli sme sa, ako sa naši noví kamaráti kúpu a ako ich thajskí mužíci kŕmia. No a potom následoval zaslúžený oddych na slnkom zaliatej jemnej pláži.

To je na dnes bohužiaľ všetko, čo vám môžem povedať. Od počítača ma momentálne vyháňa pocit, že na ulici pred kaviarňou rozvoniavajú pečené krevety a ja mám nutkanie zopár ochutnať. Na naše ďalšie zážitky si budete musieť počkať až do ďalšieho vydania môjho thajského blogu. Mimochodom, nadávali ste niekedy na psy voľne pobehujúce po ulici? Nabudúce sa dozviete okrem iného aj to, ako to je s nimi tak ďaleko od nášho domova. Prajem vám krásne letné a pohodové dni.

Autor: Ľubomíra Honíšková

Více z cestovatelských blogů se můžete dočíst na:

Redakce