Scottův Robin Hood není ve formě

…a niet pochýb o tom, že je jedna z najprefláknutejších. Stala sa predlohou nielen pre knižky, či televízne seriály, ale aj pre množstvo, naozaj obrovské množstvo filmov. V našich zemepisných šírkach je najznámejšia verzia spred takmer dvadsiatich rokov (áno, už je to tak dávno) v hlavnej úlohe s Kevinom Costnerom. Tá je však skôr rozprávočkou s komickým Alanom Rickmanom v úlohe šerifa. Ridley Scott sa nechal počuť, že doteraz žiadnu adaptáciu nepovažuje za poriadnu a vo filmových kruhoch reči o jeho verzii Robina Hooda kolovali už dlhé roky. V pravidelných intervaloch tak na verejnosť prenikali útržky informácii, ktoré boli miestami dosť bizarné. Pôvodne mal byť pozitívnou postavou šerif z Nottinghamu a Robin zločinec. Neskôr to vyzeralo tak, že Russel Crowe si ich zahrá oboch, až nakoniec Brian Helgeland dodal definitívnu verziu scenára a mohlo sa začať natáčať na rôznych miestach Veľkej Británie.

Prekonať tieň legendy a postaviť notorický príbeh do nového svetla nie je jednoduché a Ridleymu slúži ku cti, že sa aspoň pokúsil. Zostal ale na polceste. Kráľ Richard Levie srdce (Danny Huston) je na dosah vytúženého domova, ale padne v boji, a tak koruna putuje na hlavu jeho nezodpovedného brata Johna (Oscar Isaac). Domáce obyvateľstvo hladuje a navyše, Francúzi si brúsia zuby a plánujú útok na ostrovy. V tejto situácii sa domov vracia Robin Longstride (Russel Crowe), ktorého udalosti a zdá sa, že aj osud, zavedú do Nottinghamu, kde žije sir Walter Loxley (Max von Sydow). Starý pán už je slepý a o pozemky sa stará synova manželka lady Marion (Cate Blanchett). Scott vniesol svieži vietor do zatuchnutej klasiky a reštarty sú skutočne v kurze, ale výborný film vyžaduje viac ako len nápad.

Dve a pol hodiny v kine a stále akosi neviem k filmu zaujať jednoznačný postoj, ale musím žiaľ konštatovať, že akokoľvek veľkú úctu prechovávam k Scottovi ako režisérovi, Robinovi chýbalo srdce. Ak ani pri tak dlhej stopáži nezaujala ani jedna postava, v scenári, aj v réžii je obrovská diera. Divák nemá šancu s nikým sa stotožniť a pokusy o psychologizáciu vyznievajú veľmi smiešne, najmä pokiaľ ide o flashbacky do Robinovho detstva. Film je, prirodzene, natočený veľmi zručne, ale chýba mu hĺbka, a to je cítiť viac ako všetko ostatné. Čo si budeme klamať, casting výsledný dojem veľmi nevylepšil. Obsadiť Russela Crowea do historického filmu ako postavu, ktorá sa vlastne vzbúri systému a vypúšťa zo seba vety typu „až kým sa z jahniatok nestanú levy“ bolo rizikom za hranicu. Dodať totiž Rím namiesto anglického vidieku, vymeniť luk za meč a máme z toho Gladiátora ako vyšitého. A porovnávanie je na mieste, pretože spoločných znakov je až príliš veľa. Politická úroveň filmu, egocentrický maniak s korunou na hlave, neštandardný otec – syn vzťah. Mám pokračovať? Mňa osobne asi najviac zabolelo vidieť Russela cválať na koni, pričom mu za jazdy hodili meč do ruky. V týchto momentoch som si želala, aby vyhlásil, že je Maximus Decimus a aspoň by sa film nemusel na nič hrať. Tak ako si Tim Burton spravil z Johnnyho Deppa dvorného herca a Martin Scorsese natáča film za filmom s Leonardom DiCapriom, anglický režisér má slabosť pre Russela Crowea. Robin Hood je za uplynulých desať rokov už piatou spoluprácou. Hlavnú úlohu zvládol Austrálčan bez väčších problémov, ale na to, aby bol jeho Robin nezabudnuteľný, by musel predviesť niečo oveľa výraznejšie. Tu treba brať do úvahy aj jeho vek. Nikto nemladne a číslo 45 sa na ňom výrazne podpisuje. V ďalších úlohách rovnako žiadna sláva – Cate Blanchett a William Hurt odvádzajú štandard, v roli Loxleyho staršieho poteší Max von Sydow. Na strane záporákov sa nad všetkými jednoznačne vyníma Mark Strong, ktorý sa pre podobné úlohy narodil a je len škoda, že Oscar Isaac ako kráľ John bol len trápnou postavičkou a zďaleka nestíhal. Raz darmo, Joaquin Phoenix je len jeden a Isaac si meno týmto filmom určite nespraví.

S blížiacim záverom sa však film začína zlepšovať a prichádzajú pozitíva. Silné momenty v Scottových filmoch sú jednoznačne pôsobivé obrazy a vizuál ako taký, a tak si záverečnú bitku musíte vychutnať. Žiadne triky. Poctivá práca s komparzom a realistické akčné scény. Pán režisér má tú moc, že hoci sa nepovažujem za agresívneho človeka, pri jeho filmoch chcem podobných scén čo najviac. V každom prípade, aj toho dobrého na záver bolo akosi málo a natíska sa jeden priliehavý anglický výraz – too little, too late. Posledných desať minút film nezaradí medzi nesmrteľné klasiky, ale aspoň ho vytiahne z vôd vyslovene zlého filmu. Ak čakáte orgazmický historický megafilm, odporúčam pustiť si niečo zo Scottovej staršej tvorby. Na druhú stranu, ak nečakáte nič (sú vôbec takí?), možno sa nesklamete.

Hodnotenie: 6/10

Redakce